Pod vražednou oblohou: Veronica Rossi

Podrobnosti:

• Originálny názov: Under the Never Sky
• Počet strán: 296 strán
• Jazyk: Slovenský
• Rok vydania: 2012
• Séria: 1/3
• Vydavateľstvo: Ikar
• Žáner: Fantasy

Obsah:

Mesto, v ktorom žije sedemnásťročná Aria, sa volá Blaženosť. Azda preto, lebo jeho obyvatelia sú v ňom chránení pred nebezpečenstvom striehnucim mimo jeho dômyselného obranného systému. Svet sa totiž od základu zmenil: z oblohy z času na čas šľahajú ohnivé elektrické prúdy a spália všetko, čoho sa dotknú, hrozia aj epidémie smrteľných chorôb. Napriek tomu aj tam existuje život – v podobe „divochov“ či iných záhadných tvorov. Mešťania a tí „zvonku“ sa odjakživa nenávidia... Osudy dvoch mladých ľudí z rozdielnych svetov Arie a Sokola sa nečakané spojili, keď dievča nespravodlivo vyhostili z mesta, aby nemohlo svedčiť proti privilegovanému konzulovmu synovi. Prežila práve vďaka Sokolovi a „menejcenným“ bytostiam z voľnej prírody. Spoločne sa vydali hľadať Ariinu nezvestnú matku. Aria postupne poznáva výnimočné schopnosti svojich spoločníkov – jeden má dokonalý sluch, iný čuch, ďalší zrak – a uvedomuje si aj vlastné dovtedy neodhalené zručnosti. Naučí sa prežiť v divočine, loviť, variť, hľadať pitnú vodu, unikať pred vlkmi a odhadovať, kedy na zem opäť udrie vražedný éter z oblohy. Láska k Sokolovi ju však postaví pred ťažké rozhodnutie – má sa pridať k divochom, alebo radšej k svojej rodine a spoločne napraviť krivdu?

Recenzia:

Prišla na rad moja obľúbená kniha. Obľúbila som si ju hneď ako som si ju prvý krát prečítala. Táto kniha ma všetko lásku, dobrodružstvo, vtip, boj, odlúčenie, fantáziu, trápne situácie (ktoré milujem), nápad, sprisahanie...Kniha vám zbehne rýchlo,  pretože už od začiatku sa tam niečo deje. Žiadne dlhé zoznamovanie postáv, rovno vás to vtrhne do deja. Hneď na začiatku sa banda tínedžerov snaží vlámať do Agra 6 (časť Blaženosti, ktorá bola poškodená a je zakázané tam ísť), čo sa im aj podarí. Aria sa snaží dostať informácie o svojej matke, ktorá je v meste zvanom „Pohoda“ a nemôže sa s ňou spojiť. A odvtedy sa začne diať spleť nečakaných udalostí, na základe ktorých vyhodia Ariu z mesta. Mimo mesta, je Aria vystavená éterovým búrkam, divochom a iným veciam, ktoré ju majú zabiť..ale nezabijú. Sokol, chlapec „zvonku“ sa snaží zachrániť svojho synovca Pazúrika a tiež jeho dedinu Brehárov. Ich cesty sa spoja, keď Sokol zachráni Ariu a spolu sa vydávajú zachrániť vec, ktorá im pomôže vyriešiť ich problémy –Ariine multioko.

Vedela by som sa rozpisovať veľmi dlho, kniha má toho strašne veľa a aj zo začiatku je toho veľa čo som vynechala a čo som vynechať musela.

Aria, je vnútorne veľmi silné dievča, má veľkú odvahu ale je aj veľmi tvrdohlavá. Pripadala mi ako dievča, čo toho vie veľa a je inteligentné. No hneď ako sa dostala z mesta, jej vedomosti jej už nemali ako pomôcť. Dievča z mesta, sa dostalo do divočiny plnej búrok, reálneho ohňa, kameňov, lesov a chorôb. V jej svete niečo také neexistovalo, všetko čo potrebovala, mala v multioku- v doménach, nemohli sa zraniť, nerástli im nechty, ženy nekrvácali, ľudia sa dožívali 200 rokov a deti boli robené geneticky. Ona sa zrazu dostala do tohto sveta, sama a bez priateľov. Na začiatku mi pripadalo trošku hlúpe ako sa správala keď sa tam dostala, no na druhej strane som ju chápala. Našťastie ju to po zopár stránkach prešlo. Páčilo sa mi ako sa na všetko pýtala a chcela vedieť odpovede na jej otázky. Jej bojovnosť a odhodlanie sa zvyšovala s počtom stránok a aj keď nemohla ani poriadne chodiť, pokračovala. Úplne sa mýlila v živote „zvonku“, bol iný ako si ho predstavovala a musí čeliť realite. No ak chcela prežiť, musela sa prispôsobiť a s tým jej pomohol Sokol.

„Prečo sa na mňa tak pozeráš?“ spýtala sa ho.

„Pre tvoj pach.“

Pery sa jej zachveli. „Piješ z králika a myslíš si, že to, čo tu smrdí, som ja?“

Sokol je divoch. V jeho dedine ho prezívali aj Soky. Má postavu lovca, svalnatú a silnú, aby sa v prírode vedel ubrániť musí byť dobre stavaní a vedieť ako sa správne ubrániť. Aj keď ľudí „zvonku“ nazývajú barbarmi a myslia si že sú menejcenný, sú oveľa schopnejší v prežití. Soky je inteligentní a starostlivý a jeho svet je drsný a plný smrti, ako jeho život. Snaží sa ochrániť jeho synovca aj dedinu ale sklame. Preto sa rozhodne to všetko napraviť. Chce sa vybrať sám hľadať ako môže svojmu chorému synovcovi pomôcť. Keďže Soky patrí k šťastlivcom niekoľkých  ľudí „zvonku“, ktorý sú obdarení zvláštnymi schopnosťami spôsobené éterom, má väčšiu šancu uspieť. Soky je ostronos, jeden z najlepších, dokáže vycítiť dokonca aj nálady, plus má lepší zrak v tme ako za deň. Byť poznačení dvakrát je vzácnosť, preto je Soky veľmi výnimoční. Keď zachráni Ariu ani netuší čo všetko sa môže stať keď mu „podzemníčka“ vstúpi do života.

Ich príbeh sa mi veľmi páči. To iskrenie medzi nimi bolo úžasné. Kvôli Sokyho schopnostiam, je táto kniha zaujímavá a iná. Aj keď chodili 2/4 knihy po lese, stále tam bolo niečo zaujímavé, vždy sa niečo stalo. Ak nie, Aria stále rozprávala a chcela sa niečo dozvedieť, stále samé otázky. Aria zistila aký je Soky a Soky aká je Aria. Postupne je opísané ako na seba začali myslieť ako začali spolu vychádzať a navzájom sa rešpektovať. Ako Soky vycítil jej nálady (nenávisť či lásku k jeho osobe). Bolo nádherne sledovať ako sa rodí láska. Ja si osobne myslím že sa Soky zamiloval do Ariu alebo ju aspoň začal rešpektovať,  keď dostala „prvú krv“.... Čo je trošku divné. Vtedy povedal že už z nej necíti podzemníčku. Na začiatku k sebe boli odmeraní a navzájom sa urážali, čo viedlo k vtipným urážkam a postupom knihy ju už učil prežiť.

„Sledoval som, ako ťa Rev trénuje. Chcel som to robiť aj ja.“ Mykol plecami. „Už nechcem.“

„Prečo?“ hlesla bez dychu

"Keď som s tebou sám, chcem robiť iné veci.“

O vtipné situácie neskôr tiež nebude núdza, keďže stretnú Reva, Sokyho priateľa. Ktorý srší hláškami a vtipnými poznámkami na Sokyho a Ariu. Rev sa mi v knihe páčil, bol očarujúci, drzý, pekný a vtipný aký bývajú zvyčajne bad boys. Reva som si určite obľúbila a dúfam že bude aj v ďalšej knihe. A samozrejme v dobrej knihe nemôže chýbať dobrý boj, ktorý bude nielen na konci ale aj na začiatku. Nemôžem povedať, že tam toho bude málo. Najviac sa mi páčil súboj Sokyho omámeného ligovinou, ten som si užívala a bála sa zároveň. A nakoniec je tu Uhlík, ktorého je ťažké vysvetliť. Som zvedavá čo táto postava prinesie v ďalšej knihe.

Pod vražednou oblohou by som odporučila každému, je to naozaj úžasná kniha so skvelými postavami. Mám z nej skvelé pocity a som nadšená že táto kniha patrí do mojej knižnice. Úplne ma tento príbeh pohltil.