- Originálny názov: The Book Thieft
- Počet strán: 480 strán
- Jazyk: slovenský
- Rok vydania: 2014
- Séria: 1/1
- Vydavateľstvo: Ikar
- Žáner: historický román, vojnový romány,bestseller
- Preklad: Ladislav Gális
Obsah:
Liesel Memingerová
prichádza do nemeckého mestečka Molching, kde ju čakajú adoptívni rodičia. Postupne si zvyká
na krik a výčitky novej mamy Rosy i
na láskavosť nového ocka Hansa.
Liesel si nachádza priateľov – aj toho
najlepšieho, ktorý sa do nej zaľúbi. Zoznamuje sa so
slovami, učí sa ich čítať i zapisovať. Počúva hudbu, ktorou jej
ocko obveseľuje mestečko. A hoci by to od nej asi nik nečakal, kradne knihy.
Na všetko, čo vnímavá Liesel prežíva, však dopadá tieň Adolfa Hitlera, ktorý vládne Nemecku a nepochybne aj srdciam väčšiny jeho obyvateľov. Jej ocko nacistickému poblázneniu odolal a Liesel sa čoskoro naučí rozlišovať medzi svetom "tam vonku", kde treba na požiadanie hajlovať či vešať zástavy so svastikami, a svetom "vnútri", v dome, kde sa v pivnici ukrýva mladý židovský utečenec.
Blíži sa koniec vojny, život je čoraz ťažší a Smrť, rozprávač strhujúceho príbehu Liesel Memingerovej, má čoraz viac práce. Jeho pohľad sprevádza čitateľov od prvej stránky po poslednú a prifarbuje ju melanchóliou i čiernym humorom.
Na všetko, čo vnímavá Liesel prežíva, však dopadá tieň Adolfa Hitlera, ktorý vládne Nemecku a nepochybne aj srdciam väčšiny jeho obyvateľov. Jej ocko nacistickému poblázneniu odolal a Liesel sa čoskoro naučí rozlišovať medzi svetom "tam vonku", kde treba na požiadanie hajlovať či vešať zástavy so svastikami, a svetom "vnútri", v dome, kde sa v pivnici ukrýva mladý židovský utečenec.
Blíži sa koniec vojny, život je čoraz ťažší a Smrť, rozprávač strhujúceho príbehu Liesel Memingerovej, má čoraz viac práce. Jeho pohľad sprevádza čitateľov od prvej stránky po poslednú a prifarbuje ju melanchóliou i čiernym humorom.
Poznáte
ten pocit keď vojdete do knižnice,
uvidíte knihu a prvé čo vás zaujme je obálka
a názov. Zoberiete si knihu do rúk a až po
tom prečítate
o čom
kniha je. Keď som zobrala zlodejku kníh, trochu ma
otriasol obsah knihy, nie je to práve „my cup of tea“. Povedala som si ale, že
treba skúsiť niečo
nové a tak som si ju zobrala. Musím povedať že ma
kniha nesklamala, práve naopak, potešila.
„Zlodejku kníh navštívi smrť trikrát“ , píše sa na zadnej strane knihy. Pravda je však taká, že smrť prenasleduje hrdinku na každom kroku. Smrť je totiž rozprávač, tento „spoiler“ vám smrť vyzradí hneď na začiatku. A to nie je jediné čo vám vyzradí. Táto kniha je jedinečná práve v tom, že vám vyzradí spoilery aj niekoľko kapitol predtým. Nemyslela som si ale, že práve to sa mi na tom bude páčiť. Snažila som sa to potom prečítať najrýchlejšie ako sa dalo.
Hlavná postava je Lisa Memingerová „Zlodejka kníh“,
nemala som s touto postavou nejaký problém, úplne zapadala do príbehu
a prostredia. Zlatá, milá, pesimistka (kto by sa jej ale čudoval)
a veľmi mladá. Ale v prvom rade odvážna.
Strašne sa mi páčila, akurát som si ju
predstavovala trochu staršiu. Vôbec sa ale nedá objektívne hodnotiť jej
správanie, pretože je to príbeh
o Nacistickom Nemecku, takže posudzovať
postavu ktorá žije počas
druhej sv. vojny by bolo dosť ..neobjektívne?
Strašne som si ale obľúbila
postavu Rosy Hubermannovej, lebo mala celkom zaujímavý vývoj počas
knihy a ostrý jazyk. Veľmi sa mi páčilo že
„nestrácala hlavu ani zem pod nohami“. Dokázala nadávať
a byť milá v jednom. Hans Hubermann bol zase
taký svetlým bodom v knihe. Vždy
vedel čo
povedať a
urobiť .
Bol takou tou postavou v knihe kde keď sa
niečo
zomelie, táto postava tam bude aby to napravila alebo aspoň
potešila. Rudy Steiner, taký môj miláčik
z knihy. Ten typ milého a zlého chlapca, jeho postava je pre mňa
najlepšia z knihy. Na takého mladého chlapčeka
mal až
strašne rád Lisu. Postava Maxa, je sama od seba iná, keby nebolo jeho postavy
tak by sa viaceré zaujímavé situácie nestali.
Kniha sa mi veľmi
páčila,
nikdy som nenarazila na knihu tohto žánru
s touto témou, ktorú by som sa prinútila čítať,
nie to, aby som po nej siahla dobrovoľne. Naučíte
sa aj nemecké nadávky, čo si vezmime k srdcu,
nie je až tak
na škodu :D
Ďalšou netradičnou črtou sú obrázky v knihe, ktoré majú reprezentovať knihu, je to vlastne "kniha v knihe". A veľmi sa mi páčila, bolo to iné a bolo to dobré. Tento spôsob písania knihy, len tak neuvidíte, ja som ho zatiaľ asi ani nevidela a ak áno tak by to muselo byť veľmi dávno. Je to ako by vás zobralo do Liesinej hlavy a tie obrázky a text, ako keby ste tam boli. Bolo to trošku strašidelné čítať ju, hlavne preto že sa tak ta postava cítila.
A bola tam ešte jedna vec ktorá bola viac než
zaujímavá - „komentáre smrti“, boli to frázy alebo vyjadrenia rozprávača k príbehu.
Nejaké fakty by som povedala alebo jeho postrehy, čo
bolo celkom milé, vyzeralo to akoby to naozaj prežíval...
Tejto knihe dávam 5/5 hviezdičiek,
pretože sa
mi na tejto knihe páčilo všetko.