- Originálny názov: Under the Never Sky
- Počet strán: 296 strán
- Jazyk: Slovenský
- Rok vydania: 2012
- Séria: 1/3
- Vydavateľstvo: Ikar
- Žáner: Fantasy
Obsah:
Mesto, v ktorom žije sedemnásťročná Aria, sa volá Blaženosť.
Azda preto, lebo jeho obyvatelia sú v ňom chránení pred nebezpečenstvom
striehnucim mimo jeho dômyselného obranného systému. Svet sa totiž od základu
zmenil: z oblohy z času na čas šľahajú ohnivé elektrické prúdy a spália všetko,
čoho sa dotknú, hrozia aj epidémie smrteľných chorôb. Napriek tomu aj tam
existuje život – v podobe „divochov“ či iných záhadných tvorov. Mešťania a tí
„zvonku“ sa odjakživa nenávidia... Osudy dvoch mladých ľudí z rozdielnych
svetov Arie a Sokola sa nečakané spojili, keď dievča nespravodlivo vyhostili z
mesta, aby nemohlo svedčiť proti privilegovanému konzulovmu synovi. Prežila
práve vďaka Sokolovi a „menejcenným“ bytostiam z voľnej prírody. Spoločne sa
vydali hľadať Ariinu nezvestnú matku. Aria postupne poznáva výnimočné
schopnosti svojich spoločníkov – jeden má dokonalý sluch, iný čuch, ďalší zrak
– a uvedomuje si aj vlastné dovtedy neodhalené zručnosti. Naučí sa prežiť v
divočine, loviť, variť, hľadať pitnú vodu, unikať pred vlkmi a odhadovať, kedy
na zem opäť udrie vražedný éter z oblohy. Láska k Sokolovi ju však postaví pred
ťažké rozhodnutie – má sa pridať k divochom, alebo radšej k svojej rodine a
spoločne napraviť krivdu?
Recenzia:
Vedela by som sa rozpisovať veľmi dlho, kniha má toho strašne
veľa a aj zo začiatku je toho veľa čo som vynechala a čo som vynechať
musela.
Aria, je vnútorne veľmi silné dievča, má veľkú odvahu ale je
aj veľmi tvrdohlavá. Pripadala mi ako dievča, čo toho vie veľa a je inteligentné.
No hneď ako sa dostala z mesta, jej vedomosti jej už nemali ako pomôcť.
Dievča z mesta, sa dostalo do divočiny plnej búrok, reálneho ohňa,
kameňov, lesov a chorôb. V jej svete niečo také neexistovalo, všetko čo
potrebovala, mala v multioku- v doménach, nemohli sa zraniť, nerástli
im nechty, ženy nekrvácali, ľudia sa dožívali 200 rokov a deti boli robené
geneticky. Ona sa zrazu dostala do tohto sveta, sama a bez priateľov. Na
začiatku mi pripadalo trošku hlúpe ako sa správala keď sa tam dostala, no na druhej
strane som ju chápala. Našťastie ju to po zopár stránkach prešlo. Páčilo sa mi
ako sa na všetko pýtala a chcela vedieť odpovede na jej otázky. Jej
bojovnosť a odhodlanie sa zvyšovala s počtom stránok a aj keď
nemohla ani poriadne chodiť, pokračovala. Úplne sa mýlila v živote „zvonku“,
bol iný ako si ho predstavovala a musí čeliť realite. No ak chcela prežiť, musela sa prispôsobiť a s tým jej pomohol Sokol.
„Prečo sa na mňa tak pozeráš?“ spýtala
sa ho.
„Pre tvoj pach.“
Pery sa jej zachveli. „Piješ z králika
a myslíš si, že to, čo tu smrdí, som ja?“
Sokol je divoch. V jeho dedine ho prezívali aj Soky. Má postavu
lovca, svalnatú a silnú, aby sa v prírode vedel ubrániť musí byť
dobre stavaní a vedieť ako sa správne ubrániť. Aj keď ľudí „zvonku“
nazývajú barbarmi a myslia si že sú menejcenný, sú oveľa schopnejší v prežití.
Soky je inteligentní a starostlivý a jeho svet je drsný a plný smrti, ako jeho život. Snaží sa ochrániť jeho synovca aj dedinu ale sklame. Preto sa
rozhodne to všetko napraviť. Chce sa vybrať sám hľadať ako môže svojmu chorému
synovcovi pomôcť. Keďže Soky patrí k šťastlivcom niekoľkých ľudí „zvonku“, ktorý sú obdarení zvláštnymi
schopnosťami spôsobené éterom, má väčšiu šancu uspieť. Soky je ostronos, jeden
z najlepších, dokáže vycítiť dokonca aj nálady, plus má lepší zrak v tme
ako za deň. Byť poznačení dvakrát je vzácnosť, preto je Soky veľmi výnimoční.
Keď zachráni Ariu ani netuší čo všetko sa môže stať keď mu „podzemníčka“ vstúpi
do života.
Ich príbeh
sa mi veľmi páči. To iskrenie medzi nimi bolo úžasné. Kvôli Sokyho
schopnostiam, je táto kniha zaujímavá a iná. Aj keď chodili 2/4 knihy po lese, stále tam bolo niečo
zaujímavé, vždy sa niečo stalo. Ak nie, Aria stále rozprávala a chcela sa
niečo dozvedieť, stále samé otázky. Aria zistila aký je
Soky a Soky aká je Aria. Postupne je opísané ako na seba začali myslieť ako začali spolu vychádzať a navzájom sa rešpektovať. Ako Soky vycítil jej nálady (nenávisť či lásku k jeho osobe). Bolo nádherne
sledovať ako sa rodí láska. Ja si osobne myslím že sa Soky zamiloval do Ariu alebo ju aspoň začal rešpektovať, keď
dostala „prvú krv“.... Čo je trošku
divné.
Vtedy povedal že už z nej necíti podzemníčku. Na začiatku k sebe boli
odmeraní a navzájom sa urážali, čo viedlo k vtipným urážkam a postupom knihy ju už učil prežiť.
„Sledoval som, ako ťa Rev trénuje. Chcel som to robiť aj ja.“
Mykol plecami. „Už nechcem.“
„Prečo?“ hlesla bez dychu
"Keď som s tebou sám, chcem robiť iné veci.“
O vtipné
situácie neskôr tiež nebude núdza, keďže stretnú Reva, Sokyho priateľa. Ktorý srší
hláškami a vtipnými poznámkami na Sokyho a Ariu. Rev sa mi v knihe
páčil, bol očarujúci, drzý, pekný a vtipný aký bývajú zvyčajne bad boys. Reva som si určite obľúbila a dúfam že
bude aj v ďalšej knihe. A samozrejme v dobrej knihe nemôže
chýbať dobrý boj, ktorý bude nielen na konci ale aj na začiatku. Nemôžem
povedať, že tam toho bude málo. Najviac
sa mi páčil súboj Sokyho omámeného
ligovinou, ten som si užívala a bála sa zároveň. A nakoniec je tu
Uhlík, ktorého je ťažké vysvetliť. Som zvedavá čo táto postava prinesie v ďalšej knihe.
Pod
vražednou oblohou by som odporučila každému, je to naozaj úžasná kniha so skvelými
postavami. Mám z nej skvelé pocity a som nadšená že táto kniha patrí
do mojej knižnice. Úplne ma tento príbeh pohltil.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára