Články

Nástroje smrteľníkov II. - Mesto Popola: Cassandra Clare

Podrobnosti:

• Originálny názov: The Mortal Instruments: City of Ashes
• Počet strán: 416 strán
• Jazyk: Slovenský
• Rok vydania: -
• Séria: 2/6
• Vydavateľstvo: Slovart
• Žáner: Sci-fi, Fantasy, young adult
• Preklad: Otakar Kořínek

Obsah:

Clary Frayová by bola najradšej, keby sa všetko vrátilo do normálu. Ale čo je vlastne normál, keď nedávno zistila, že je Tieňolovkyňa, čo má zbavovať náš svet démonov, jej mama je v čarami vyvolanej kóme a Clary nemá pred zrakom skrytý Tieňosvet, čiže vidí všetkých vlkolakov, upírov a aj férov! Clary sa snaží zachrániť mamu, no musí sa postaviť zoči-voči svojej minulosti aj budúcnosti a odolávať chlapcovi, s ktorým nemôže nikdy byť...

Recenzia:

Kde by som asi tak začala?

Úplne milujem Cassandru a jej tieňolovecký svet. Som rada že som na túto sériu narazila a pokračovanie bolo ešte lepšie, ako prvá kniha.

Charakterovo sa až tak postavy nezmenili od prvej časti. Alec má v osobnom živote Magnusa a tak nejak zápasí s tým, kto je a rovnako je na tom aj Jace, ktorý zistil že jeho milovaní ocino je Valentine a že je zamilovaní do vlastnej sestry, niečo čo neočakávate každý deň, vlastne vôbec. Simon je na tom najlepšie, podľa toho z akého uhla pohľadu sa to vezme, pre mňa by to bolo jednoznačne plus. Magnus, očarujúci ako v prvej časti a som rada že dostal viac priestoru ako v prvej knihe, pretože jeho humor sa mi strašne páčil a aj jeho očarenie Alecom.

"Prišli sme za Jaceom," oznámila Clary. "Ako je na tom?" 

"Neviem," odvetil Magnus. "Je uňho normálne, že leží bez pohybu na dlážke?" 

Čo sa týka zápletky, som strašne zvedavá ako to bude pokračovať, čo mi pripomína, bolo to absolútne perfektné, bola to pekelná nová jazda. Hlavne sa mi páčili tie posledné kapitoly, pretože som sa strašne bála, kto to vôbec prežije. Bolo to oveľa viac kapitol, ktoré určite stoja za zmienku. Mesto popola, temné a tajomné miesto a bola by som rada, keby sme sa tam v nasledujúcich knihách ešte ocitli. Svet férov, tak ta kapitola bola niečo extra, myslím tým, úplne som sa cítila trápne aj za nich. Naozaj sa to nedalo ani dočítať, lebo si myslíte že to asi nerozdýchate. Inštitút a tie ich na hlavu postavené zákony, určite ešte budú hrať veľkú rolu a dajú možnosti, na nové zápletky. 

Som dosť v rozpore pretože mi nepasujú spolu Clary a Simon, ale zase s Jacesom byť logicky nemôže, takže asi by som ju nechala single. Vážne mi uchádza pointa, podľa mňa nie sú súrodenci, v tom prípade by som ich dala dokopy, pretože chémia tam je, dokonca oveľa väčšia, ako pri Simonovi. Nechám sa prekvapiť. Alec a Magnus, nemôžem si pomôcť, sú úplne rozkošní. Chcem viac, úplne mi Cassandra trafila do citlivého miesta, neviem ako ju to napadlo, sú ako oheň a ľad ale, funguje to dokonalo. Zarazilo ma, že je tam dosť veľa momentov s Jaceom a Valetinom, ale veľmi sa mi páčili. V prvej knihe sa tieňolovci zdali samostatnejší, v tej druhej sa do toho dosť miešali Lightwoodovci a Valentine, ktorý dosť ovplyvňuje Jacea.

"Som Valentinov šíp," šepol. "Či už o tom vie, alebo nie."                                                                                                                                       -Jace

Sú tu aj nové postavy ako Imogen, ktorú strašne nemám rada, JE.. a dosť osobne predpojatá, za všetko čo Valentine v minulosti urobil. Potom tu je Maya, na ktorú mám všelijaký názor, mám taký pocit že sa tvári ako anjelik ale tá jej povaha, neviem, vyzerá byť fajn, ale nijak špeciálne som si ju zatiaľ neobľúbila.

Dej bol super, celá zápletka sa mi páčila, nové spojenectvá a nový nepriatelia. Bolo toho dosť, nová generácia tieňolovcov sa snaží napraviť chyby minulosti, ktorých vôbec nie je málo, snažia sa spojiť, vychádzať, spolupracovať.

Kniha sa mi veľmi páčila, bola ešte lepšia ako prvá časť a ak to takto pôjde ďalej, neviem či moje bodové ohodnotenie bude stačiť. Dávam 5/5 hviezdičiek, už len aby sa mi dostala ďalšia časť do rúk.

"ZAKAŽDÝM, KEĎ SKORO ZOMRIEŠ, SKORO ZOMRIEM AJ JA."

Elita: Kiera Cass

Podrobnosti:

• Originálny názov: The Elite
• Počet strán: 312 strán
• Jazyk: Slovenský
• Rok vydania: 2015
• Séria: 2/3
• Vydavateľstvo: CooBoo
• Žáner: Román,Sci-fo, Fantasy, young adult
• Preklad: Martin Polakovič

Obsah:

Súboj o vysnívaný život sa priostruje!

Z tridsiatich piatich dievčat v Selekcii zostalo už len šesť elitných súperiek. America spolu s nimi naďalej bojuje o lásku princa Maxona, budúceho vládcu Illey, avšak stále si nie je istá, komu skutočne patrí jej srdce. Keď je s Maxonom, srdce sa jej chveje vzrušením, no zároveň sa obáva ich spoločnej budúcnosti. Pri Aspenovi, prvej veľkej láske, zas nedokáže zabudnúť na všetko krásne, čo spolu zažili. Elitné dievčatá sú však odhodlané získať princa pre seba za každú cenu. Konkurencia je stále tvrdšia, a preto sa aj America musí rozhodnúť. Neuľahčujú jej to ani rebeli, ktorí chcú zvrhnúť vládu kráľa, Maxonovho otca, a žiadajú zrušenie Selekcie. Keď si je America už istá svojím rozhodnutím, stane sa čosi nečakané a všetko sa zmení. Vyberie si napokon rozprávkový život s princom Maxonom alebo lásku Aspena, ktorý je jej bezpečným prístavom?

Recenzia: 

Keď som si rozbalila balík a prišla mi táto kniha, bola som naozaj nadšená. Aj keď táto kniha patrí k young adult, má v sebe naozaj niečo čarovné, čo ma núti si ju prečítať. Určite poznáte ten pocit, knihy Harry Potter vám nič nehovoria?? :D Myslela som si. 
Aj keď koncept, kedy sa bohatý chlapec, v tomto prípade princ, zamiluje do chudobného dievčaťa, stáva už trochu otrepaným klišé, stále to má niečo do seba. V Selekcii môžeme však dodať rebelov, sexy Aspena (aspoň dúfam) a samotná selekcia, ktorá z toho robí Barbie Hunger Games. Aj keď v niektorých prípadoch, aj ľahko predvídateľná hra. Niežeby som vedela ako skončí, ale tak nejak to tuším. 
Obálka je nádherná, ale to asi spomínať nemusím, kedže všetci ktorý toto čítajú, majú oči. 
America ma teda ťažký výber, buď to chlapca ktorého milovala celý život, alebo princa "doslovne" ktorého práve spoznala. Niežeby som sa do toho chcela miešať, ale come on! to som jediná ktorá vidí, že má byť s Maxonom? Nechcem znieť ako zlatokopka, ale tým Maxon. Jej rozhodnutie, by mohlo skončiť celú súťaž, urobila by tým veľkú radosť, najmä jej drahej kamarátke Marlee. Na druhej strane tváriť sa vždy prísne, chladne, prevziať zodpovednosť, nie každý na to má. 
America sa však nerozhoduje iba nad nimi, keď si niekoho beriete, beriete si aj jeho rodinu, hodnosť, majetok, nerozmyslieť si to by bola hlúposť, takže určite ma v knihe potešilo, že nejde len o to jedno. 

"Viem, že tomu ťažko uveríš, ale naozaj ťa mám rada takého, aký si. Len potrebujem viac.."

"...času. Ja viem. A ja som pripravený dať ti ho. Len chcem mať istotu, že keď ten čas vyprší, budeš chcieť ostať so mnou."   

 -Maxon

Dej bol zaujímavý, nijako komplikovaný, super zvraty a dalo sa pri ňom oddýchnuť. Jediná výčitka, že som ju nemohla pustiť z ruky... Útoky rebelov boli častejšie, tým aj dej zaujímavejší, bolo oveľa viac pasáži v úkryte. Dozvedeli sme sa aj niečo o histórií Illey, čo ma až tak nechytilo, priznávam. Nebolo to zlé, no ani to nebolo pre mňa až tak zaujímavé ako som si myslela. Samozrejme že odhalila niečo šokujúce, čo mi vynahradilo presne tie pasáže histórií Illey, ktoré by som najradšej vytrhla a zahodila do koša. 
Čo sa týka dievčat, dokopy nič nerobili, len vysedávali a skrývali sa, jedna až dve spoločenské akcie to teda nezachránia. Keby som chcela vidieť dievčatá ktoré sa navzájom ohovárajú, pozriem si Gossip Girl. Nieje to tak že tam nerobili absolútne nič, ale v prvej knihe tam teda bolo viac a z druhej knihy tých dievčat, dokonca skoro ani neubudlo. Stále sú zákerné, stále sa snažia vyhrať princovú ruku, alebo teda skôr korunu, stále sú proti Americe, nemyslím si že sa niečo zásadné zmenilo. 

"Ak ma Selekcia niečo naučila, tak to, že niektoré dievčatá majú vyvinutý až desivý inštinkt zabijaka. Nedajte sa oklamať plesovými šatami. -Kriss

America neskutočne trpela že vidí Maxona s inými dievčatami, ale keď ona bola s Aspenom, to sa jej zdalo v pohode...tie ženy. Musí tam byť niečo, čo vám dáva pocit, že to je naozaj o reálnych postavách a nijak to nevystihnete lepšie, ako ženskou žiarlivosťou a mužským sukničkárstvom. Aj keď sa mi teda jej správanie nepáčilo, nepáčilo sa mi na druhej strane ani Maxonove, bolo to jednoznačne jedne z tých momentov, kedy som si tu kniha bila o hlavu. Páčilo sa mi ale že je tam viac priestoru pre Americu a Maxona, ale aj pre Aspena a nebola som vôbec sklamaná. Naopak sa mi páčilo, ako sa o ňu obidvaja báli, strachovali a snažili urobiť čokoľvek, len aby jej vyhoveli.

Celkovo to ale na mňa urobilo príjemný dojem a kniha bola približne podľa mojich očakávaní. Určite odporúčam a dávam 4/ 5 hviezdičiek. Pevne dúfam že posledná bude na 5, kedže očakávam veľké finále. 

"AK MÁ VYHRAŤ, POTREBUJEME PLÁN"

Nástroje smrteľníkov - Mesto Kostí: Cassandra Clare

Podrobnosti:

Originálny názov: The Mortal Instruments: City of Bones

Počet strán: 440 strán
Jazyk: Slovenský
Rok vydania: 2012
Séria: 1/6
Vydavateľstvo: Slovart
Žáner: Fantasy, dobrodružná

Obsah: 

Pätnásťročná Clary Freyová sa v nočnom klube stane svedkom vraždy – vraždy, ktorú spáchali traja tínedžeri so zvláštnymi tetovaniami na tele a s prapodivnými zbraňami. Stačí len okamih a všetky telá jej zrazu zmiznú pred očami. Potom je naozaj ťažké zavolať policajtov, aby vyšetrili vraždu neviditeľnej obete neviditeľnými tínedžermi. Tak sa Clary prvýkrát stretla s Jaceom, Tieňolovcom, ktorý zbavuje náš svet démonov. Clary je vtiahnutá do Jaceovho sveta, jej mama zmizne a ju napadne démon. Ale prečo majú démoni záujem o Clary a jej mamu? A prečo Clary ako jediná vidí Tieňolovcov a svet démonov?

Recenzia:

Na túto knihu som siahla po zhliadnutí filmu a seriálu, ktoré sa svojím spracovaním a dejom dosť líšili. Musím povedať že ma to strašne zaujalo a nemohla som "presedieť" len pri filme. A kedže som strašne chcela vedieť ako to bude pokračovať, musela som začať čítať od začiatku.

Obálka je nádherná, jednoduchá a tie detaily rún sú krásne. Kniha je trošku komplikovanejšia, predsa len upíri, vlkodlaci, tieňolovci, bosoráci, vili, dolnosvetania...je trošku zložitejšie sa v tom orientovať, neskôr by vám to mohlo trošku začať splývať. Našťastie pre mňa, som videla film ako prvý, takže orientácia bola dosť rýchla. Na knihu som sa vrhla s veľkým očakávaním a môžem povedať, že kniha splnila skoro všetky :D Prvá vec, prezradila som si dopredu spoilery, takže som nebola vôbec prekvapená, na druhej strane som však prekvapená bola, len nie pri čítaní ale pozeraní. Našťastie má kniha ďalších 5 pokračovaní, takže sa už teším, kedy budú moje a čo nové ma v nich čaká. 

"Takže keď je spln len sčasti, cítiš sa iba trocha vlčo?"

"Dalo by sa povedať"

"Tak vystrč hlavu z okna"

"Som vlkolak, nie zlatý retriever."

-Luke

Shadowhunters (tieňolovci), kto by ich nemiloval, keď celá kniha je v podstate o nich. Najlepšie sú Jakeové hlášky, to rozhodne. Tak som sa pri ňom nasmiala, vtipný, sarkastický, ostrý jazyk a hlavne pravdovravnosť. Vždy povie čo ma na jazyku, to sa mi na ňom páči. Úžasná postava. Moja obľúbená postava Alec, teda veľmi veľa priestoru nedostala, bol nevraživý ale starostlivý. Izzy trošku žiarlivá podľa môjho názoru, uštipačná a tak trochu mrcha. Hodge, nikdy nebol môj priateľ.

Mundane (obyčajný), Simon je úplne zlatý, milujem ako sa stará o Clary, zobrala by som si ho k sebe domov :D Je mi ľúto že Simon nedostal veľa priestoru, vyskytoval sa tam často ale skôr v pozadí. Clary, aj keď je tieňolovkyňa, radím ju skôr k obyčajným pretože zopár dní nezmení to, že 15 rokov bola obyčajná. Clary ako hlavná postava, je nie veľmi sympatická, ale musím uznať že má vydrž.

Werewolf (vlkodlaci), Luka som si obľúbila, jeho životný príbeh ma všetko a spolu s Valentinom sú jediné dospelé osoby, ktoré dostali v knihe viac než dosť priestoru, Jocelyn bola skôr v "flashbackoch".

Čo sa týka vzťahov, Jace a Clary mi k sebe, prepáčte, vôbec nepasujú. Musím ale uznať že sú zaujímavý a rozhodne netradičný (Game of Thrones by o tom vedel hovoriť) :D Zatiaľ fandím Clary a Simonovy..zatiaľ!Z čoho som obzvlášť nadšená je že sa tam črtá nový pár a ja tak zúfalo chcem aby sa dali dokopy!

„Hm, takže pošiel môj plán všetky ich predať na ebayi.“

„Predať ich na čom?“

„To je také mýtické miesto s veľkou magickou silou.“                            

                                  - Clary

Dej bol rozhodne zaujímavý a netypický. Možno si poviete že upíri a vlkodlaci sú už otrepaný, ale v tejto knihe je to už zase o inom. Určite ten koncept súdržnosti všetkých rás a pravidiel, robí tú knihu inou. Pravidlá kedy musia tieňolovci, upíri aj vlkodlaci a ostatný, dodržovať presne to isté. Ale stále majú nejakým "záhadným" spôsobom tieňolovci navrch. Nefili a dolnosveťania držia spolu, snažia sa dodržať dohody, aj keď Valentine ohrozuje ten krehký mier. Podľa mňa je Valentine čistý psychopat, pripadá mi ako vodca sekty, démonickej sekty.

Celkovo sa mi kniha veľmi páčila, aj keď tam boli niekedy momenty kedy som si povedala "to naozaj?". Úplne som svetu Nefilinov prepadla, je to ako droga, ktorá ma tak rýchlo nepustí. Ale viete ako sa hovorí, radšej byť závislý na dobrej knihe, ako na kokaíne. V značne pozitívnej prevahe mojich pocitov, ktorých bolo po dočítaní knihy neúrekom, budem na 110% pokračovať.

Knihe dávam 4/5 z dvoch dôvodov, kvôli častiam pri ktorých som si hovorila "really?" a pretože očakávam, že ďalšia kniha bude ešte lepšia. 

"VŠETKY ROZPRÁVKY SÚ PRAVDIVÉ"

Welcome to my page :)

Vitajte na mojej stránke, ktorá ma práve svoje detské rôčky. Stránka mala naplánované otvorenie oveľa skôr, bohužiaľ, nepodarilo sa. Preto dúfam, že sa vám moja stránka bude páčiť a budete sem chodiť vždy, keď si budete chcieť prečítať nejakú recenziu na knihu. Zatiaľ tu veľa článkov nieje, ale budem sa snažiť pridávať rýchlo a kvalitne.

Ďakujem za návštevu. 

Putovanie večnou nocou: Veronica Rossi

Podrobnosti:

Originálny názov: Through the Ever Night
Počet strán: 256 strán
Jazyk: Slovenský
Rok vydania: 2013
Séria: 2/3
Vydavateľstvo: Ikar
Žáner: Fantasy

Obsah:

Aria sa vracia do sveta divochov, smrtiaceho éteru a tisícky ďalších nebezpečenstiev. Na príkaz konzula Hessa má vymámiť z drsného náčelníka severského kmeňa Rohov Soboľa polohu Modrej tíšiny – miesta, na ktoré éter neútočí. Nemá na výber. Hess drží ako rukojemníka Sokolovho synovca Pazúrika a prepustí ho, až keď obyvatelia mesta Blaženosť získajú nové útočisko.

Éter vonku je čoraz nebezpečnejší. Ničí územia aj ľudí, vyháňa kmene z dedín, takže bojujú medzi sebou o biedne možnosti obživy. Zdá sa, že jedinou šancou pre všetkých je nájsť nové miesto na život.

Aria sa ocitne v dedine kmeňa Brehárov. Jej priateľ Soky zariadi, aby dostala „značky“ – tetovanie na ramená, označujúce jej mimoriadnu schopnosť, ostrý sluch. Pri tetovaní sa ju však pokúsia otráviť. Kmeň sa rozdelí na dva tábory a tí, ktorí Ariu nenávidia, musia dedinu opustiť. 
Aria sa potajomky vyberie na púť za Soboľom, ktorý údajne pozná polohu Modrej tíšiny a drží v zajatí Sokyho sestru Živenu. Sprevádza ju priateľ Rev. Ich misia má šancu na úspech, nerátajú však so zákernosťou Hessa a Soboľa. Modrá tíšina má zachrániť len vyvolených! Ria s Revom však nečakane získajú mocného spojenca a kmeň i obyvatelia Blaženosti tak nestrácajú nádej na prežitie.

Recenzia:

Druhá časť trilógie nesklamala a prekvapila. Prvú časť tejto série som doslova hltala a patrila medzi moje NAJ. Druhá časť sa mi zdala maličko slabšia od prvej, no napriek tomu bola úžasná. Prečítaná bola za 2 dni, aj keď na mojej poličke ležala už 6 mesiacov, pretože maturita. 
Dej sa začína tam, kde skončila prvá kniha. Z tohto som bola naozaj nadšená, pretože som nič nezmeškala, aj keď malí časový skok bol na konci prvej knihy. Sokymu a Árii sa v dedine brehárov nebude veľmi dariť, viem, aj ja som bola "v šoku". Čudovala by som sa, ak by išlo všetko dobre. Páčia sa mi predstava dediny brehárov, v mojej predstave to vyzerá skôr ako dedinka Asterixa a Obelixa :D Sokyho som si v tejto knihe obľúbila ešte viac, snaží sa byť náčelníkom, čo sa naozaj cení, aspoň u mňa, u nich už menej. Ária sa zmenila už počas prvej knihy, ale dokáže byť samostanejšia a zdá sa, že vie aj lepšie bojovať.

"Tebe nikdy nič neunikne?" 

Usmial sa "Ty. Večne mi unikáš." - Soky

Uhlíka som si totálne zamilovala, také zlatíčko, úplne rozkošní. Nemyslela som si, že sa dozvieme o ňom veľmi veľa a nemýlila som sa. Myslím si ale, že to bolo aj tak dosť. Rena milujem ako samostatnú jednotku. Tak neskutočne miluje Živu a je pre ňu schopný urobiť hocičo. Je ako Damon z upírskych denníkov- sexy, čierne vlasy, prenikavý pohľad, vtipný až sarkastický, akurát Ren je kladná postava. Ren je proste dokonalý chlap. Ren a Ária spolu, sú tiež dokonalý, akurát že priatelia. Nemohli by byť pár, bola by škoda zničiť tak úžasné priateľstvo. Keď už som spomenula Damona, Hess a Soboľ by mohli byť úžasnými "PARTNERS IN CRIME". Ja ich tak oboch neznášam. Vôbec by som sa nečudovala, ak by boli príbuzní.

  "Kto by už len chcel nové územia len na to, aby sa pozeral ako horia?" - Soboľ

Dej sa mi viac menej páčil. Trochu viac sa zdržal v dedine brehárov a preberal tie najpodrobnejšie veci, namiesto toho aby sa dej vlastne posúval. Nakoniec ale predsa len všetko padlo dokopy, a celok bol naozaj perfektní. Aj keď sa tam viac hovorilo o hľadaní modrej tíšiny, než jej samotnom hľadaní, koniec knihy nám doprial uspokojivý záver. Všetko sa tam začalo hýbať, hľadanie tíšiny, dobré a nečakané zápletky a situácie. Veronica dokáže písať tak aby vás dej knihy šokoval, priniesol niečo  nové a hlavne píše takým spôsobom, že ma to vôbec nenudí. 
+Nečakaný spojenec bol naozaj, nečakaný spojenec :D 
Anyway, už sa neviem dočkať poslednej knihy, verím že si Veronica nechala najlepšie na koniec. Kniha bola skvelá, bola slabšia ako prvá kniha ale stále skvelá, preto si zaslúži 4,5 hviezdičky. :) 

Book vs. Movie

Book vs. Movie : Eragon
Book vs. Movie : Zlodejka kníh

Book vs. Movie : Zlodejka kníh

POZOR SPOILERY! tento článok obsahuje dôležité momenty z knihy, čítať len na vlastnú zodpovednosť!

Totálne zamilovaná do celej knihy, filmu, príbehu, konceptu, hercov, kostýmov ... a mohla by som ešte pokračovať. Už dlho som nezažila, aby som bola takto dokonale vykoľajená z filmu.

Ako prvú "vec" ktorú spomeniem, budú herci. Sophie ako Liesel, bola naozaj úžasná, dokonale sa hodila na túto rolu. Aj kostyméri sa pekne pohrali s Liesel, aby sme videli ako rástla. Musím povedať, že si to nevšimnete hneď, je to skôr ako proces, čím viac ste s tou osobou, tým menej si všimnete že sa mení a naopak. Rudy bol úplne cute. Milovala som ho v knihe, milovala som ho vo filme. Úplne ako vystrihnutý z knihy. 

Maxa, som si ale predstavovala úplne inak. Trošku staršieho, viac zanedbaného ... čo mi vlastne prekvapivo vôbec nevadí, skôr naopak, Ben bol úžasní vo svojej roli a strašne dobre sa na neho pozeralo. Kto by tušil že bude vo filme tak sexy :D Rosa a Hans boli tiež super. Teda Rosu som si akurát predstavovala ešte prísnejšiu a Hansa takého milého deduška, ale obaja prešli na 1*. 

Ďalej filmové spracovanie príbehu. Nemyslím, že je niečo, čo by som mu vytkla. Išli úplne podľa knihy, čo oceňujem. Samozrejme že tam bolo niečo vynechané ale na 2 hodinový film, si myslím, že zhrnuli úplne to najpodstatnejšie. Moja najobľúbenejšia scéna z filmu, je s Liesel a Maxom v Lieselinej izbe, kde napodobňujú matku Hitlera. Ten smiech a ten akcent, ktorý bol úplne úžasný :D Strašne sa mi mimochodom páči, ako Liesel a Max rozprávajú, milujem ten akcent a to zafarbenie ich hlasu, ktoré tomu dodáva šťavu. Úplne sa vidím, ako by som vedela o nich dvoch napísať samostatnú recenziu, pretože oni dvaja k sebe, dokonale pasovali. Dokonalý priatelia. Ako sa k sebe hodili aj Liesel s Rudym. Jediné čom mi bolo ľúto, že nedali do tohto filmu, je častejšie prosenie Rudyho o bozk Liesel. Lebo v tej knihe na to využíval naozaj všetky príležitosti. Chudák Rudy...

Ok, ale trošku som odskočila .. Naozaj tam boli úžasné scény- smiala som sa, plakala. Naozaj už by som s tým mala prestať, čítať knihy a pozerať filmy, lebo ma to dostáva na úplne emocionálne dno :D.

Mám veľmi rada scény, kde sa ľudia úprimne usmievajú a smejú sa. Napríklad sa mi aj veľmi páčila scéna, kde sa s Maxom guľovali a pridala sa aj Rosa. Ale zase mám aj rada scény, kde niekto, niekoho riadne oblbne. Ako napríklad keď Maxa schovali pod nacistickú vlajku (čo mimochodom je tak trošku ironické, ak sa nad tým zamyslíme, ale k tomu sa ešte dostaneme). Strašne pekne urobení vývoj postáv. Napríklad pri Liesel a Rose. Pri Liesel to bolo skôr výzoro, aj keď aj charakterovo dosť dospela. Pri Rose to bolo skôr charakterovo, aj keď vo filme nebola až taká bitch ako v knihe. Od začiatku sa snažili ukázať aspoň rečou tela, že nieje až taká zlá.

Prostredie, kulisy boli veľmi pekne urobené. Neviem, nevidela som ako to vyzeralo počas druhej svetovej vojny na uliciach, v domoch a pod. Viem si to len predstaviť, ale myslím si že to urobili perfektne. Stena u Hubermannových v pivnici, bola úžasná. Ani som si ju nevedela poriadne predstaviť, kým som ju tam nevidela. A ako sa nádherne, postupne zapĺňala novými slovami postupom rokov. Mein Kampf, ktorý Max zafarbil, mal byť tuším zaplnení Maxovými slovami a tu to trošku zmenili, pretože slovami ho zapĺňala Liesel. Ináč k tomu nemám čo dodať, zasnežená krajina, knihy, knižnica, bombardovanie... 

Koniec knihy bol peckový v knihe, aj vo filme. Plakala som, ako malé dieťa. Myslela som si, že to nebude tak hrozné, keď viete čo sa im stane. Ale nie, naopak, bolo to ešte horšie. V knihe tie postavy nevidíte, ale keď už naberú skutočnú tvár, postavu a tie ostatné veci, je o to horšie sa s nimi rozlúčiť. Ako pri Rudym, keď sa tak zlato usmial a vy viete, že do konca knihy to neprežije. Rudy bol taká úžasná a jedinečná postava, a ja som si tak strašne priala aby sa vrátil späť. Scéna na konci, pre ktorú ich chcem aj tak všetkých zabiť, bola dokonalá. Aj keď sa to nedá porovnať, dosť mi to pripomína scénu s Doctora Who kedy jej chcel povedať že ju miluje ale už to nestihol. Posledné slová, by mali byť tie najkrajšie a nemali by ostať nedopovedané. Nemôžem povedať, čo teraz cítim pretože, je vo mne strašne veľa emócii som nahnevaná, dojatá, zhrozená, zamilovaná, nešťastná a ešte kopu veľa veci. Aj keď viem, že v ten deň zomreli aj Hans a Rosa a kopu ďalších, žiadna z týchto smrtí ma viac nedostala, ako smrť Rudyho.

Som strašne rada že prežil aspoň Max, zo všetkých tých ľudí "nežidov" ,prežil práve on. Po tom ako sa v ťažkom stave dostal k Hubermannovým, ako sa u nich ukrýval v pivnici vyše dvoch rokov, ako skoro umrel na prechladnutie,ako ho skrývali pod nacistickou vlajkou, ako vychádzal von len vtedy, keď mu hrozila smrť počas bombardovania, bol on ten, čo prežil (a pokiaľ viem, v knihe ho dokonca chytili ešte aj nacisti). Stretnutie s Liesel bolo presne to, čo táto kniha potrebovala na záver, šťastný koniec. 

Ešte je tu jedna vec, ktorú som si nechávala na koniec. Smrť. Ako v knihe tak aj vo filme mala smrť, vlastné dialógy ako na začiatku, tak aj na konci. Ale počas celého filmu, okrem začiatku a konca, smrť neprehovorila. Čo je dosť rozdiel oproti knihe, pretože v knihe, mala po celý čas smrť komentáre, poznámky alebo varovania, špeciálne jedno na ktoré nás rada upozorňovala - že Rudy umrie. Samozrejme, vo filme by to nebolo to pravé orechové. Aj keď tam smrť veľa nenarozprávala, stále ste cítili jej prítomnosť. Bola to predsa len ona, ktorá bola rozprávačom príbehu, ktorá začala rozprávať príbeh o Liesel, ktorá rozprávala o tom ako berie zo spánku duše jej milovaných a ktorá ukončila celý jej príbeh. 

Myslím že nemusím zhodnotiť pozitívne a negatívne stránky filmu pretože, tam nemám čo vytknúť. Hodnotím na 100% a odporúčam každému. :) 

Zlodejka kníh: Markus Zusak

Podrobnosti:

• Originálny názov: The Book Thieft
• Počet strán: 480 strán
• Jazyk: slovenský
• Rok vydania: 2014
• Séria:  1/1
• Vydavateľstvo: Ikar
• Žáner: historický román, vojnový romány,bestseller
• Preklad: Ladislav Gális

Obsah:

Liesel Memingerová prichádza do nemeckého mestečka Molching, kde ju čakajú adoptívni rodičia. Postupne si zvyká na krik a výčitky novej mamy Rosy i na láskavosť nového ocka Hansa. Liesel si nachádza priateľov – aj toho najlepšieho, ktorý sa do nej zaľúbi. Zoznamuje sa so slovami, učí sa ich čítať i zapisovať. Počúva hudbu, ktorou jej ocko obveseľuje mestečko. A hoci by to od nej asi nik nečakal, kradne knihy.
Na všetko, čo vnímavá Liesel prežíva, však dopadá tieň Adolfa Hitlera, ktorý vládne Nemecku a nepochybne aj srdciam väčšiny jeho obyvateľov. Jej ocko nacistickému poblázneniu odolal a Liesel sa čoskoro naučí rozlišovať medzi svetom "tam vonku", kde treba na požiadanie hajlovať či vešať zástavy so svastikami, a svetom "vnútri", v dome, kde sa v pivnici ukrýva mladý židovský utečenec.
Blíži sa koniec vojny, život je čoraz ťažší a Smrť, rozprávač strhujúceho príbehu Liesel Memingerovej, má čoraz viac práce. Jeho pohľad sprevádza čitateľov od prvej stránky po poslednú a prifarbuje ju melanchóliou i čiernym humorom.

Recenzia:

Poznáte ten pocit keď vojdete do knižnice, uvidíte knihu a prvé čo vás zaujme je obálka a názov. Zoberiete si knihu do rúk a až po tom prečítate o čom kniha je. Keď som zobrala zlodejku kníh, trochu ma otriasol obsah knihy, nie je to práve „my cup of tea“. Povedala som si ale, že treba skúsiť niečo nové a tak som si ju zobrala. Musím povedať že ma kniha nesklamala, práve naopak, potešila.

„Zlodejku kníh navštívi smrť trikrát“ , píše sa na zadnej strane knihy. Pravda je však taká, že smrť  prenasleduje hrdinku na každom kroku. Smrť je totiž rozprávač, tento „spoiler“ vám smrť vyzradí hneď na začiatku. A to nie je jediné čo vám vyzradí. Táto kniha je jedinečná práve v tom, že vám vyzradí spoilery aj niekoľko kapitol predtým. Nemyslela som si ale, že práve to sa mi na tom bude páčiť. Snažila som sa to potom prečítať najrýchlejšie ako sa dalo.

Hlavná postava je Lisa Memingerová „Zlodejka kníh“, nemala som s touto postavou nejaký problém, úplne zapadala do príbehu a prostredia. Zlatá, milá, pesimistka (kto by sa jej ale čudoval) a veľmi mladá. Ale v prvom rade odvážna. Strašne sa mi páčila, akurát som si ju predstavovala trochu staršiu. Vôbec sa ale nedá objektívne hodnotiť jej správanie, pretože je to príbeh o Nacistickom Nemecku, takže posudzovať postavu ktorá žije počas druhej sv. vojny by bolo dosť ..neobjektívne?

Strašne som si ale obľúbila postavu Rosy Hubermannovej, lebo mala celkom zaujímavý vývoj počas knihy a ostrý jazyk. Veľmi sa mi páčilo že „nestrácala hlavu ani zem pod nohami“. Dokázala nadávať a byť milá v jednom. Hans Hubermann bol zase taký svetlým bodom v knihe. Vždy vedel čo povedať a urobiť . Bol takou tou postavou v knihe kde keď sa niečo zomelie, táto postava tam bude aby to napravila alebo aspoň potešila. Rudy Steiner, taký môj miláčik z knihy. Ten typ milého a zlého chlapca, jeho postava je pre mňa najlepšia z knihy. Na takého mladého chlapčeka mal až strašne rád Lisu. Postava Maxa, je sama od seba iná, keby nebolo jeho postavy tak by sa viaceré zaujímavé situácie nestali.

Kniha sa mi veľmi páčila, nikdy som nenarazila na knihu tohto žánru s touto témou, ktorú by som sa prinútila čítať, nie to, aby som po nej siahla dobrovoľne. Naučíte sa aj nemecké nadávky, čo si vezmime k srdcu, nie je až tak na škodu :D

Ďalšou netradičnou črtou sú obrázky v knihe, ktoré majú reprezentovať knihu, je to vlastne "kniha v knihe". A veľmi sa mi páčila, bolo to iné a bolo to dobré. Tento spôsob písania knihy, len tak neuvidíte, ja som ho zatiaľ asi ani nevidela a ak áno tak by to muselo byť veľmi dávno. Je to ako by vás zobralo do Liesinej hlavy a tie obrázky a text, ako keby ste tam boli. Bolo to trošku strašidelné čítať ju, hlavne preto že sa tak ta postava cítila.

A bola tam ešte jedna vec ktorá bola viac než zaujímavá - „komentáre smrti“, boli to frázy alebo vyjadrenia rozprávača k príbehu. Nejaké fakty by som povedala alebo jeho postrehy, čo bolo celkom milé, vyzeralo to akoby to naozaj prežíval...

Tejto knihe dávam 5/5 hviezdičiek, pretože sa mi na tejto knihe páčilo všetko.