POZOR SPOILERY! tento článok obsahuje dôležité momenty z knihy, čítať len na vlastnú zodpovednosť!
Totálne
zamilovaná do celej knihy, filmu, príbehu, konceptu, hercov, kostýmov
... a mohla by som ešte pokračovať. Už dlho som nezažila, aby som bola takto dokonale
vykoľajená z filmu.
Ako prvú "vec" ktorú spomeniem, budú herci. Sophie
ako Liesel, bola naozaj úžasná, dokonale sa
hodila na túto rolu. Aj kostyméri sa pekne pohrali s Liesel, aby sme videli ako rástla. Musím povedať, že si to nevšimnete hneď, je to skôr ako proces, čím
viac ste s tou osobou, tým menej si všimnete že sa mení a naopak. Rudy
bol úplne cute. Milovala som ho v knihe, milovala som
ho vo filme. Úplne ako vystrihnutý z knihy.
Maxa, som si ale predstavovala úplne inak. Trošku staršieho, viac zanedbaného ... čo mi vlastne prekvapivo vôbec nevadí, skôr naopak, Ben bol úžasní vo svojej roli a strašne dobre sa na neho pozeralo. Kto
by tušil že bude vo filme tak sexy :D Rosa a Hans boli
tiež super. Teda Rosu som si akurát
predstavovala ešte prísnejšiu a Hansa takého milého deduška, ale obaja prešli na 1*.
Ďalej filmové spracovanie príbehu. Nemyslím, že je niečo, čo by som mu vytkla. Išli
úplne podľa knihy, čo oceňujem. Samozrejme že tam bolo niečo vynechané ale na 2 hodinový film, si myslím, že zhrnuli úplne to najpodstatnejšie. Moja najobľúbenejšia scéna z filmu, je s Liesel a Maxom v Lieselinej izbe, kde napodobňujú matku
Hitlera. Ten smiech a ten akcent, ktorý bol úplne úžasný :D Strašne sa mi mimochodom páči, ako Liesel
a Max rozprávajú, milujem ten akcent a to zafarbenie
ich hlasu, ktoré tomu dodáva šťavu.
Úplne sa vidím, ako by som vedela o nich dvoch napísať samostatnú recenziu,
pretože oni dvaja k sebe, dokonale
pasovali. Dokonalý
priatelia. Ako sa k sebe hodili aj Liesel
s Rudym. Jediné čom mi bolo ľúto, že nedali do tohto filmu, je častejšie prosenie Rudyho o bozk Liesel. Lebo v tej knihe na to využíval naozaj všetky príležitosti. Chudák Rudy...
Ok, ale trošku som odskočila
.. Naozaj tam boli úžasné scény- smiala som sa, plakala. Naozaj
už by som s tým mala prestať, čítať
knihy a pozerať filmy, lebo ma to dostáva na úplne emocionálne dno :D.
Mám veľmi rada scény, kde sa ľudia úprimne usmievajú a smejú sa. Napríklad sa mi aj veľmi páčila scéna, kde sa s Maxom guľovali a pridala sa aj Rosa. Ale zase mám aj rada scény, kde niekto,
niekoho riadne oblbne. Ako
napríklad keď Maxa
schovali pod nacistickú vlajku (čo
mimochodom je tak trošku ironické, ak sa nad tým zamyslíme, ale k tomu sa ešte
dostaneme). Strašne pekne urobení vývoj
postáv. Napríklad pri Liesel a Rose. Pri Liesel to bolo skôr výzoro, aj keď aj charakterovo
dosť dospela. Pri Rose to bolo skôr charakterovo, aj keď vo filme nebola až
taká bitch ako v knihe. Od začiatku sa snažili
ukázať aspoň rečou
tela, že
nieje až taká zlá.
Prostredie, kulisy boli veľmi
pekne urobené. Neviem, nevidela som ako to vyzeralo počas druhej svetovej vojny na uliciach, v domoch a pod. Viem
si to len predstaviť, ale myslím si že to urobili perfektne. Stena
u Hubermannových v pivnici,
bola úžasná. Ani som si ju nevedela poriadne
predstaviť, kým som ju tam nevidela. A ako sa nádherne, postupne zapĺňala novými slovami postupom rokov. Mein Kampf, ktorý Max zafarbil,
mal byť tuším zaplnení Maxovými slovami a tu to trošku zmenili, pretože slovami
ho zapĺňala Liesel. Ináč k tomu nemám čo dodať, zasnežená krajina, knihy, knižnica,
bombardovanie...
Koniec knihy bol peckový v knihe, aj vo filme. Plakala
som, ako malé dieťa. Myslela som si, že to nebude tak hrozné, keď viete čo sa im
stane. Ale nie, naopak, bolo to ešte horšie. V knihe tie postavy nevidíte, ale
keď už naberú skutočnú tvár, postavu a tie ostatné
veci, je o to horšie sa s nimi rozlúčiť. Ako pri Rudym, keď sa tak zlato usmial a vy viete, že do
konca knihy to neprežije. Rudy bol taká úžasná a jedinečná postava, a ja som si tak strašne priala aby sa vrátil späť. Scéna na
konci, pre ktorú ich chcem aj tak všetkých zabiť, bola dokonalá. Aj keď sa to nedá porovnať, dosť mi to pripomína scénu s Doctora Who kedy jej
chcel povedať že ju miluje ale už to nestihol. Posledné slová, by mali byť tie
najkrajšie a nemali by ostať nedopovedané. Nemôžem povedať, čo teraz
cítim pretože, je vo mne strašne
veľa emócii som nahnevaná, dojatá, zhrozená, zamilovaná, nešťastná a
ešte kopu veľa veci. Aj keď viem, že v ten deň zomreli aj Hans a Rosa a kopu ďalších, žiadna z
týchto smrtí ma viac nedostala, ako smrť Rudyho.
Som strašne rada že prežil aspoň Max, zo všetkých tých ľudí
"nežidov" ,prežil práve on. Po tom ako sa v ťažkom stave dostal k Hubermannovým, ako sa u nich ukrýval v
pivnici vyše dvoch rokov, ako skoro umrel na prechladnutie,ako
ho skrývali pod nacistickou vlajkou, ako vychádzal von len
vtedy, keď mu
hrozila smrť počas
bombardovania, bol on ten, čo prežil (a
pokiaľ viem, v
knihe ho dokonca chytili ešte aj nacisti). Stretnutie s Liesel bolo presne to, čo táto
kniha potrebovala na záver, šťastný koniec.
Ešte
je tu jedna vec, ktorú som si nechávala na koniec. Smrť. Ako v knihe tak aj vo filme mala smrť, vlastné
dialógy ako na začiatku, tak aj na konci. Ale počas celého filmu, okrem začiatku
a konca, smrť neprehovorila. Čo je dosť
rozdiel oproti knihe, pretože v
knihe, mala po celý čas smrť komentáre, poznámky alebo varovania, špeciálne jedno na ktoré nás rada upozorňovala - že Rudy umrie.
Samozrejme, vo filme by to nebolo to pravé orechové. Aj keď tam smrť veľa nenarozprávala,
stále ste cítili jej prítomnosť. Bola
to predsa len ona, ktorá bola rozprávačom príbehu,
ktorá začala rozprávať príbeh o Liesel, ktorá rozprávala o tom ako berie zo spánku duše jej milovaných a ktorá ukončila celý jej príbeh.
Myslím že nemusím zhodnotiť pozitívne a negatívne stránky filmu pretože, tam nemám čo vytknúť. Hodnotím na 100% a odporúčam každému. :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára