Book vs. Movie

Book vs. Movie : Eragon
Book vs. Movie : Zlodejka kníh

Book vs. Movie : Zlodejka kníh

POZOR SPOILERY! tento článok obsahuje dôležité momenty z knihy, čítať len na vlastnú zodpovednosť!

Totálne zamilovaná do celej knihy, filmu, príbehu, konceptu, hercov, kostýmov ... a mohla by som ešte pokračovať. Už dlho som nezažila, aby som bola takto dokonale vykoľajená z filmu.

Ako prvú "vec" ktorú spomeniem, budú herci. Sophie ako Liesel, bola naozaj úžasná, dokonale sa hodila na túto rolu. Aj kostyméri sa pekne pohrali s Liesel, aby sme videli ako rástla. Musím povedať, že si to nevšimnete hneď, je to skôr ako proces, čím viac ste s tou osobou, tým menej si všimnete že sa mení a naopak. Rudy bol úplne cute. Milovala som ho v knihe, milovala som ho vo filme. Úplne ako vystrihnutý z knihy. 

Maxa, som si ale predstavovala úplne inak. Trošku staršieho, viac zanedbaného ... čo mi vlastne prekvapivo vôbec nevadí, skôr naopak, Ben bol úžasní vo svojej roli a strašne dobre sa na neho pozeralo. Kto by tušil že bude vo filme tak sexy :D Rosa a Hans boli tiež super. Teda Rosu som si akurát predstavovala ešte prísnejšiu a Hansa takého milého deduška, ale obaja prešli na 1*. 

Ďalej filmové spracovanie príbehu. Nemyslím, že je niečo, čo by som mu vytkla. Išli úplne podľa knihy, čo oceňujem. Samozrejme že tam bolo niečo vynechané ale na 2 hodinový film, si myslím, že zhrnuli úplne to najpodstatnejšie. Moja najobľúbenejšia scéna z filmu, je s Liesel a Maxom v Lieselinej izbe, kde napodobňujú matku Hitlera. Ten smiech a ten akcent, ktorý bol úplne úžasný :D Strašne sa mi mimochodom páči, ako Liesel a Max rozprávajú, milujem ten akcent a to zafarbenie ich hlasu, ktoré tomu dodáva šťavu. Úplne sa vidím, ako by som vedela o nich dvoch napísať samostatnú recenziu, pretože oni dvaja k sebe, dokonale pasovali. Dokonalý priatelia. Ako sa k sebe hodili aj Liesel s Rudym. Jediné čom mi bolo ľúto, že nedali do tohto filmu, je častejšie prosenie Rudyho o bozk Liesel. Lebo v tej knihe na to využíval naozaj všetky príležitosti. Chudák Rudy...

Ok, ale trošku som odskočila .. Naozaj tam boli úžasné scény- smiala som sa, plakala. Naozaj už by som s tým mala prestať, čítať knihy a pozerať filmy, lebo ma to dostáva na úplne emocionálne dno :D.

Mám veľmi rada scény, kde sa ľudia úprimne usmievajú a smejú sa. Napríklad sa mi aj veľmi páčila scéna, kde sa s Maxom guľovali a pridala sa aj Rosa. Ale zase mám aj rada scény, kde niekto, niekoho riadne oblbne. Ako napríklad keď Maxa schovali pod nacistickú vlajku (čo mimochodom je tak trošku ironické, ak sa nad tým zamyslíme, ale k tomu sa ešte dostaneme). Strašne pekne urobení vývoj postáv. Napríklad pri Liesel a Rose. Pri Liesel to bolo skôr výzoro, aj keď aj charakterovo dosť dospela. Pri Rose to bolo skôr charakterovo, aj keď vo filme nebola až taká bitch ako v knihe. Od začiatku sa snažili ukázať aspoň rečou tela, že nieje až taká zlá.

Prostredie, kulisy boli veľmi pekne urobené. Neviem, nevidela som ako to vyzeralo počas druhej svetovej vojny na uliciach, v domoch a pod. Viem si to len predstaviť, ale myslím si že to urobili perfektne. Stena u Hubermannových v pivnici, bola úžasná. Ani som si ju nevedela poriadne predstaviť, kým som ju tam nevidela. A ako sa nádherne, postupne zapĺňala novými slovami postupom rokov. Mein Kampf, ktorý Max zafarbil, mal byť tuším zaplnení Maxovými slovami a tu to trošku zmenili, pretože slovami ho zapĺňala Liesel. Ináč k tomu nemám čo dodať, zasnežená krajina, knihy, knižnica, bombardovanie... 

Koniec knihy bol peckový v knihe, aj vo filme. Plakala som, ako malé dieťa. Myslela som si, že to nebude tak hrozné, keď viete čo sa im stane. Ale nie, naopak, bolo to ešte horšie. V knihe tie postavy nevidíte, ale keď už naberú skutočnú tvár, postavu a tie ostatné veci, je o to horšie sa s nimi rozlúčiť. Ako pri Rudym, keď sa tak zlato usmial a vy viete, že do konca knihy to neprežije. Rudy bol taká úžasná a jedinečná postava, a ja som si tak strašne priala aby sa vrátil späť. Scéna na konci, pre ktorú ich chcem aj tak všetkých zabiť, bola dokonalá. Aj keď sa to nedá porovnať, dosť mi to pripomína scénu s Doctora Who kedy jej chcel povedať že ju miluje ale už to nestihol. Posledné slová, by mali byť tie najkrajšie a nemali by ostať nedopovedané. Nemôžem povedať, čo teraz cítim pretože, je vo mne strašne veľa emócii som nahnevaná, dojatá, zhrozená, zamilovaná, nešťastná a ešte kopu veľa veci. Aj keď viem, že v ten deň zomreli aj Hans a Rosa a kopu ďalších, žiadna z týchto smrtí ma viac nedostala, ako smrť Rudyho.

Som strašne rada že prežil aspoň Max, zo všetkých tých ľudí "nežidov" ,prežil práve on. Po tom ako sa v ťažkom stave dostal k Hubermannovým, ako sa u nich ukrýval v pivnici vyše dvoch rokov, ako skoro umrel na prechladnutie,ako ho skrývali pod nacistickou vlajkou, ako vychádzal von len vtedy, keď mu hrozila smrť počas bombardovania, bol on ten, čo prežil (a pokiaľ viem, v knihe ho dokonca chytili ešte aj nacisti). Stretnutie s Liesel bolo presne to, čo táto kniha potrebovala na záver, šťastný koniec. 

Ešte je tu jedna vec, ktorú som si nechávala na koniec. Smrť. Ako v knihe tak aj vo filme mala smrť, vlastné dialógy ako na začiatku, tak aj na konci. Ale počas celého filmu, okrem začiatku a konca, smrť neprehovorila. Čo je dosť rozdiel oproti knihe, pretože v knihe, mala po celý čas smrť komentáre, poznámky alebo varovania, špeciálne jedno na ktoré nás rada upozorňovala - že Rudy umrie. Samozrejme, vo filme by to nebolo to pravé orechové. Aj keď tam smrť veľa nenarozprávala, stále ste cítili jej prítomnosť. Bola to predsa len ona, ktorá bola rozprávačom príbehu, ktorá začala rozprávať príbeh o Liesel, ktorá rozprávala o tom ako berie zo spánku duše jej milovaných a ktorá ukončila celý jej príbeh. 

Myslím že nemusím zhodnotiť pozitívne a negatívne stránky filmu pretože, tam nemám čo vytknúť. Hodnotím na 100% a odporúčam každému. :)